Rwandafull GA

Pamätám si na svoje prvé cviká letného semestra 2020. Vtedy som ešte netušil, že na dlhú dobu budú posledné.

V tom čase bol život na Slovensku úplne normálny, blížili sa parlamentné voľby a my sme s úžasom sledovali ako v Číne za pár dní postavili celú nemocnicu pre nový, neznámy koronavírus. Netýkalo sa nás to, veď to bolo na druhej strane sveta. Keď som po druhom týždni odchádzal z intráku ešte som sa stihol so spolubývajúcimi pohádať o politike. Doma som sa zdržal iba jeden deň. Hneď na to som nasadol na vlak a vyrazil- smer Bratislava. Pochádzam z východu, mal som pred sebou 7-hodinovú cestu. Bolo úžasné ako sa ku mne postupne pridávali ďalší kamaráti a spolužiaci až sme sa skompletizovali na autobusovej stanici v Bratislave. Tu by som vám rád predstavil skupinku 9 študentov JLF UK a členov MKM, ktorí sa vybrali na svoju veľkú cestu do Afriky. Terka, Laura, Katka, Alica, Betka, Boris, Pali, Paľo a ja. Kam presne, že sme sa to vybrali? Na MarchMeeting Medzinárodnej federácie asociácií študentov medicíny (IFMSA).

Šli sme tam ako reprezentantia členovia delegácie Slovenskej asociácie študentov medicíny (SloMSA). Najprv sme museli prejsť riadnym výberovým konaním, aby sme sa stali členmi 16-člennej delegácie. Z nočnej Bratislavy sme vyrazil autobusom na viedenské letisko, kde sme sa stretli s našimi spoludelegátmi z Košíc, ktorí mimochodom v tom čase ako jediní na letisku už mali respirátory. Čakal nás dlhý let s jediným prestupom. Prestupovali sme v Etiópiia naším cieľom bolo Kigali, hlavné mesto Rwandy. Malá krajina ležiaca na juhovýchode Afriky má 11 miliónov obyvateľov a na 10 dní sa stala aj naším domovom. Bolo zaujímavé, že hneď na letisku nás privítala zdravotná kontrola, pričom vo Viedni o nás nikto ani nezakopol.

Organizátori nás privítali a nasmerovali do klimatizovaného stanu, kde sme čakali na autobus. A potom to prišlo. Spoznávanie ozajstnej Afriky, skutočného afrického počasia. Autobus bez klímy a s kožienkovými sedadlami. Kým sme zašli k ubytovaniu, úplne sme sa k sedačke prilepili a prepotili všetko, čo sa dalo. Už pri príchode do hotela sme hneď pocítili atmosféru IFMSA. Z každého kúta k nám doliehal iný svetový jazyk, iná kultúra a predsa sme všetci boli medici na jednej lodi, presnejšie takmer tisíc medikov. Postupne nás zaregistrovali a ubytovali na izbách.

Veľmi rád by som vám vyrozprával všetko, čo sme zažili aj nezažili, čo sme videli, s akými skvelými ľuďmi sme sa zoznámili, čo sme sa počas konferencie naučili a aký bol náš program, avšak na to by mi dve strany určite nestačili. Preto poviem len toľko: Bola to nezabudnuteľná skúsenosť, všetkým vám prajem aby ste mali možnosť sa na takéto udalosti dostať a cesta vedie cez SloMSA. Venujte svoj čas aj iným veciam ako štúdiu. Nabiflené knihy z nás najlepších lekárov nespravia. Predsa si ale neodpustím spomenúť aspoň pár úsmevných situácií, ktoré sa nám stali, chvíle, na ktoré s radosťou spomínam. Rwanda je úžasná krajina, no so smutnou históriou. V minulom storočí si prešla krvavou genocídou, avšak ľudia sa z toho poučili. Navštívili sme obrovské múzeum genocídy. Rwanďania si pripomínajú túto historickú udalosť, aby nikdy nezabudli na jej význam a neopakovali svoje chyby.

Rwanda je plná zelene a nevidieť žiadne odpadky. Plastové tašky sú zakázané. Je to jedna z najčistejších krajín na Zemi, za čo má môj obdiv. Raz za mesiac sa koná veľké upratovanie celej krajiny.